Nachádza sa vo východnej časti Belianskych Tatier nad Tatranskou Kotlinou. Predné časti jaskyne poznali miestni obyvatelia a zlatokopi už v prvej polovici 18.storočia. Hlavné priestory objavil Husz a Britz v roku 1881.
Už v roku 1882 bola jaskyňa sprístupnená pôvodným vchodom a od r. 1896 je elektricky osvetlená. Dĺžka jaskyne je 1752 m s výškovým rozdielom 160 m, ale sprístupnených je len 1135 m. Teplota vzduchu je 5,0 – 6,3 C a relatívna vlhkosť 90 – 97%.
Prehliadková trasa prechádza mnohými sieňami a dómami, na stropoch sa vymodelovali evórzne kotly a vyhĺbeniny. Členitosť jaskyne dotvárajú priepaste a komíny.
Záujem vzbudzujú sintrové vodopády, pagodovité stalagmity i viaceré jazierka. V priestore, nazvanom Hudobná sieň, sa vďaka výbornej akustike každoročne v auguste konajú koncerty reprodukovanej hudby.
