Je najväčším stredovekým hradom v strednej Európe. Vznikol v 12.storočí na mieste staršieho slovanského hradiska. V prvej polovici 13.storočia bol hrad chránený kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskym nájazdom /v r.1241/.
Ešte v tom istom storočí talianski majstri pôsobiaci aj pri výstavbe Spišskej Kapituly, zosilnili hradné opevnenie. Z 13.storočia pochádza aj honosný románsky palác, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14.storočí bol hrad rozšírený o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom a v 15.storočí o dolné nádvorie.
Pôvodný kráľovský hrad patril viacerým rodom. Od roku 1464 patril rodine Zápoľských, v prvej polovici 16.storočia Thurzovcom a jeho poslednými vlastníkmi po roku 1636 sa stali Csakyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. V roku 1870 hrad zničil požiar a odvtedy pustol.
Oživenie nastalo až v 70. rokoch 20. storočia, ked‘ boli vykonané rozsiahle výskumy, konzervácia a rekonštrukcia niektorých objektov hradu, takže mohol byť sprístupnený verejnosti. Táto národná kultúrna pamiatka, ktorá je najväčším hradným komplexom v strednej Európe, bola v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
