Deň, ktorý zmenil Tatry. Takto sa vryl 19. november 2004 a následné dni po veternej smršti do pamäte riaditeľke Sanatória Dr. Guhra n. o. v Tatranskej Polianke, MUDr. Eleonóre Kovalčíkovej, MPH.

Tento deň priniesol  Tatrám veľkú existenčnú neistotu a obavy z budúcnosti…vznikali otázky o dopadoch na klímu v Tatrách v súvislosti s klimatoterapiou, na ktorú bol odjakživa kladený veľký dôraz v súvislosti s liečením v vysokohorskom prostredí.

„Aj dnes mám ten deň živo v pamäti, akoby sa to stalo iba včera…neviem zabudnúť na pohľad, ktorý sa mi naskytol, keď som  deň po kalamite prichádzala od Gerlachova smerom k Tatranskej Polianke  do práce, keďže magistrála bola zatarasená popadanými stromami….Všade vôkol bezvládne ležiace koruny stromov. Bol to neopísateľný šok. Ostatky stromov, holé pne ako nemá výčitka prírody a výkričník pre ľudstvo…

Ďalší šok prišiel, keď som zbadala škody, ktoré katastrofa spôsobila na budove Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. Zhodená strecha kompletne na zemi, pokrčený plech, stromy opierajúce sa o múry sanatória, rozbité okná, posunuté drevené balkóny, narušená statika historickej budovy…to všetko dotváralo hrôzu prežitej noci.“

…a potom ticho…intenzívne ticho…zasnežená krajina a slnečno…ticho prerážali iba zvuky píl, ktoré pílili stromy na cestách….v snahe sprístupniť hlavné aj bočné úseky….

„ Preplakala som celý deň…avšak okamžite sme sa museli spamätať, keďže sanatórium bolo v tom čase plné pacientov a museli sme sa v prvom rade postarať o ich bezpečnosť a zdravie. Škody na budovách boli vyčíslené na zhruba 13 miliónov vtedajších korún. Povolala som architekta, stavebné firmy a začali sme s rekonštrukčnými prácami poškodených častí sanatória. Trvalo takmer dva mesiace, kým sme najpodstatnejšie škody odstránili. Mala som však v tom čase napriek dôsledkom živelnej pohromy pocit spolupatričnosti, ľudskosti, a súdržnosti ľudí, ktorí volali, prišli a pomáhali.

Na tieto momenty nechceme a nemôžeme zabudnúť a práve preto sme sa rozhodli vrátiť sa k tejto smutnej spomienke spolu s našimi pacientmi a obyvateľmi Polianky…veď aj dnes, po 15 rokoch sa z tejto živelnej pohromy Tatry celkom nespamätali.

Príroda ukázala svoju silu a donútila nás zamyslieť sa nad tým, ako my narábame s ňou. Mali by sme vnímať jej signály a nažívať v symbióze s ňou, nie neustále dokazovať, že človek je pánom tvorstva.

Aj teraz, s odstupom 15 rokov ďakujeme všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k záchrane Tatranskej Polianky a nášho sanatória. Veď aj vďaka tomu môžeme dnes naplno fungovať, slúžiť ďalej pacientom a pokračovať vo vyše 100 ročnej  tradícii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti .  Sanatórium v tomto roku začína novú éru- komplexnej respiračnej fyzioterapie budovaním centra pľúcnej a pohybovej fyzioterapie.“