Blogokolie sanatória

Download Free Templates http://bigtheme.net/ Websites Templates

sanatorium dr guhrDr. Michal Guhr (* 1873 – † 1934) bol lekár a priekopník lyžovania a sánkovania. Michal Guhr (mladší) sa narodil ako syn veľkoslavkovského gazdu Michala Guhra, jedného zo zakladateľov Tatranskej Polianky.


Po doštudovaní, získaní diplomu a náležitej medicínskej praxe sa roku 1898 stáva vedúcim vodoliečebného ústavu a od roku 1899 aj vedúcim lekárom Tatranskej Polianky.

Ako jeden z prvých zavádza celoročnú sezónu pre pacientov ale i pre športovcov, k čomu ho viedla vášeň pre lyžovanie, ktorému sa naučil v roku 1901 v Davose. Neskôr sa v Rakúsku zúčastnil na lyžiarskom kurze pod vedením Matthiasa Zdarského a v roku 1908 navštívil Švédsko, aby sa oboznámil so severskou technikou.

Ako lekár sa venoval hygienickej stránke lyžiarskeho športu a osobne preskúšal a vyhodnotil prístupné lyžiarske odevy a výstroj.

Podobne ako Dr. Szontagh ordinoval umiernené rekreačné lyžovanie niektorým pacientom a spočiatku sám, neskôr za pomoci svojho tajomníka Maxa Schaffera ich aj zacvičoval.

Vo vojnových rokoch sa v Tatranskej Polianke a na Sliezskom dome vo Velickej doline organizovali lyžiarske kurzy pre horské oddiely uhorskej armády. Dr. Guhr bol popri svojich povinnostiach vo vojenskom lazarete poverený aj vedením týchto kurzov. Ako tréner uprednostňoval alpskú pred severskou školou a výstrojom.

Prvý verejný kurz vo Vysokých Tatrách usporiadal a osobne viedol v roku 1910. O rok neskoršie v spolupráci s Uhorským lyžiarskym klubom zorganizoval prvé medzinárodné preteky Zjazdové behy a skoky na jednoduchom mostíku.

Víťaz Bruno Weiss preskočil na lyžiach vzdialenosť deväť a pol metra. Po neskorších úpravách sa na mostíku v Tatranskej Polianke skákalo až do vzdialenosti 60 metrov. Guhrova lyžiarska aktivita sa neobmedzovala len na Vysoké Tatry. Lyžiarsky šport propagoval aj prostredníctvom tlače a rozhlasu.

Bol iniciátorom lyžiarskej turistiky školskej mládeže. Ako funkcionár bol delegátom Zväzu lyžiarov Československa na prvých troch olympiádach v rokoch 1924, 1928 a 1932. Zúčastnil sa na medzinárodných lyžiarskych kongresoch v roku 1923 v Prahe, v roku 1926 v Chamonix a v roku 1930 v Lahti.

Pozornosť venoval aj sánkarskému športu. V roku 1907 nechal cestu k Sliezskemu domu upraviť na 3 200 m dlhú sánkarskú dráhu rekreačného typu. O 55 rokov ju prestavali na 4 km dlhú sánkársku a bobovú dráhu, kde sa konali i medzinárodné súťaže.

Michal Guhr pod VelickouV zime 1932-33 vyrástlo v Tatranskej Polianke 2 000 m2 klzisko. Veľa času venoval Guhr organizátorskej činnosti v turistike, horolezectve a záchrannej službe. Ako lekár sa od začiatku svojho tatranského pôsobenia aktívne podieľal na činnosti dobrovoľnej horskej záchrannej služby, v roku 1913 vytvoril medzispolkové Tatranské dobrovoľné záchranné združenie, ktoré až do jeho úradného rozpustenia roku 1919 aj sám viedol.

V koordinácii s programom klubu čsl. turistov sa Dr. Guhr podieľal i na školeniach a zimnom výcviku horských vodcov a chatárov a pôsobil ako organizátor a vedúci záchranných výprav v oblasti Tatranskej Polianky, od Batizovskej po Slavkovskú dolinu.

Presadil stavbu terajšej Bilíkovej chaty na Hrebienku. Chatu sprístupnili v roku 1934 po smrti Dr. Guhra a do znárodnenia niesla jeho meno. Často prednášal o Vysokých Tatrách a svoje prednášky spestroval bohatým výberom vlastných fotografií.

Uverejnil množstvo článkov s turistickou a horolezeckou tematikou. V roku 1914 sa zaslúžil o vydanie lyžiarskej príručky a Komarnického horolezeckého sprievodcu.

Pamiatke Michala Guhra venovala široká tatranská verejnosť, lekárske i turistické kruhy po jeho úmrtí veľa pozornosti a patričnú úctu. Desiatky nekrológov v československej i zahraničnej tlači, stovky kondolenčných listov a telegramov, zástupy ctiteľov, oficiálne delegácie, ktoré sa s ním rozlúčili na slavkovskom cintoríne, boli výrečným svedectvom jeho popularity.

Imrich Keller zhodnotil Guhrovo dielo v dvojzväzkovom románe Celý život bez poškvrny, ktorý vyšiel v maďarčine v roku 1933 v Košiciach. Osobitné spomienky mu venovali v Gerlachove, kde na vlastné náklady postavil školu a založil požiarnicky zbor. Na základe Guhrovej myšlienky, bol vytvorený tzv. Guhrov fond, ktorý prispieval chudobným medikom na štúdium.Michal Guhr 5

V popradskom múzeu v roku 1934 zriadili Guhrovu izbu s charakteristickým zariadením jeho domácej pracovne, osobnými potrebami, turistickým a lyžiarskym vybavením, s jeho knižnicou, obrazmi, mapami, fotografickou pozostalosťou, rozsiahlou zbierkou pohľadníc a korešpondenciou.

V muzeálnom foyeri odhalili Guhrov portrét, ktorý namaľoval jeho švagor, akademický maliar Andor Borúth. Všetko darovalo príbuzenstvo zomrelého, ale takmer všetko sa stratilo a zničilo v roku 1945, keď v múzeu táborilo vojsko.